Stále platí, že pracujeme na tom, za čo sme odmenení. A úsilie priamo úmerne stúpa s hodnotou zisku. Šetríme energiu na činnostiach, ktoré priamo nevynášajú, aby sme mali dosť sily na ohodnotený biznis. Kto je ale primárny ,,zamestnávateľ" a čím platí? A ak veríme, že povolanie, ktoré sme si vybrali (či to, ktoré si vybralo nás) má hlbší zmysel, je vôbec na mieste hovoriť o osem hodinovom pracovnom čase? Už počas štúdia je zjavné, aký úmysel hýbe človekom. Či univerzita je iba budova a štúdium čas ohraničený príchodom a odchodom prednášajúceho, alebo status študenta presahuje tieto hranice...a tento ,,drive", chceme alebo nie, si budujeme sami a niet výhovorky, že je to tak a tak a len vtedy a vtedy. Postoj k povinnostiam je pre každého špecifický a pozorujúc životný dej čitateľný. Znakom toho, že nezamestnanosť je relatívny pojem je to, že človek má prečo vstať ráno na budík aj keď nemusí. To, že sa stará o tých a o to, čo mu bolo dané do blízkosti bez toho, aby musel. Že učiteľ po štátniciach neprestal existovať a knižky majú stále svoju vôňu. Na svet sme prišli tiež vykonať dielo. Možno stavbárske, možno intelektuálne. Niekomu zjavené, niekomu celý život skryté. Peniaze sú dôležité, lebo bez nich by sme nemohli v dnešnom systéme žiť. Ani mať deti. Ani pracovať na ďalších veciach, ktoré vyžadujú investíciu. Avšak to nie je všetko. Tá druhá strana mince je, že nepracujeme pre tie peniaze, ale pre večný život. A na tom sa neoplatí šetriť energiu. Príhoda z úradu - potrebujete sa dostať k informáciám, a pretože nie ste vzdelaný v konkrétnych zákonoch a terminológii idete sa pýtať na príslušné miesta. V prvých dverách sedí mladá žena, ktorá sa s úsmevom nakloní smerom k dverám a vysvetlí čo vie a na to, čo už nevie odporúča kolegyňu. Tá vedľa v kancelárii by vás najradšej ani nepustila dnu a všetko čo sa pýtate je najväčší problém aký kedy svet videl. Jeden úrad, jedna chodba, možno aj jeden plat... Každý deň a každé stretnutie je vzácnym ,,zamestnaním", v ktorom sa sily šetriť neoplatí. A vďaka tomu, že nemáme nekonečné množstvo energie a únava prichádza prirodzene, je krásne túto únavu vnímať ako odmenu za dobre vykonanú prácu a stráviť ju tak, aby sa premenila na úľavu. A aby vždy existoval ďalší krok a život sa tak javil ako celistvý príbeh raz zaiste nevyčísliteľne ocenený.
25. aug 2014 o 22:13
Páči sa: 0x
Prečítané: 641x
Nezamestnaní mladí
Nezamestnanosť v hlbšej podstate ako je zarábanie peňazí neexistuje. Nikde nie je napísané ,,choďte, zarábajte a budete spasení. Plníme ciele pozemského života, jeden za druhým...kiež by sme aspoň v takej miere plnili aj tie Stvoriteľom dané.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)